Nekkhamma (remember)

 
 Nekkhamma

Nekkhamma (nt.) [formally a derivation fr. nikkhamma (ger. of nikkhamati)=Sk. *naiṣkramya, as shown also by its semantic affinity to nikkhanta, in which the metaphorical sense has entirely superseded the literal one. On the other hand, it may be a bastard derivation fr. nikkāma=Sk. *naiṣkāmya, although the adj. nikkāma does not show the prevailing meaning & the wide range of nikkhanta, moreover formally we should expect nekkamma. In any case the connection with kāma is pre -- eminently felt in the connotation of n., as shown by var. passages where a play of word exists between n. & kāma (cp. kāmānaŋ nissaraṇaŋ yad idaŋ nekkhammaŋ It 61, cp. Vin i.104; A iii.245; also M i.115). The use of the similar term abhinikkhamana further warrants its derivation fr. nikkhamati] giving up the world & leading a holy life, renunciation of, or emancipation from worldliness, freedom from lust, craving & desires, dispassionateness, self -- abnegation, N
ibbāna Vin i.18 (˚e ānisaŋsa); D i.110 (id.), iii.239, 275, 283; M iii.129; A i.147 (=khema, i. e. nibbāna); iii.245; iv.186 (ānisaŋsa), 439 sq.; Sn 424 (˚ŋ daṭṭhu khemato); Dh 181; Ps i.107 sq.; ii.169 sq.; Nd2 370; Vism 116, 325; J i.19; 137; Vv 8442 (=nibbāna VvA 348); Nett 53, 87, 106 sq.; Miln 285 (˚ŋ abhinikkhanta); DhA iii.227; ThA 266.
-- âdhimutta bent on self -- abnegation (enumd with 5 other ideals of Arahantship: paviveka, avyāpajjha, upādānakkhaya, taṇhakkhaya, asammoha) Vin i.183; A iii.376; -- âbhirata fond of renunciation A iv.224; v.175; Ps ii.173; -- dhātu the sphere or element of dispassionateness S ii.152; Vbh 86; Nett 97; Vism 487. -- ninna merging into or bent on a holy life S iii.233; -- vitakka a thought of self -- abnegation S ii.152; A i.275; ii.252; It 82; -- sankappa=prec. S ii.152; A iii.146; Vbh 104, 235; -- sita based or bent on a holy life (opp. geha˚ q. v.) S iv.232; -- sukha the joy or happiness of Arahantship M iii.110; A i.80; Dh 267, 272; DhA iii.400.
 
-
 
 BHIKKHAVE !

Yaññadeva bhikkhave bhikkhu bahulamanuvitakketi anuvicāreti tathā tathā nati hoti cetaso nekkhammavitakkañce bhikkhave bhikkhu bahulamanuvitakketi anuvicāreti, pahāsi kāmavitakkaṃ. Nekkhammavitakkaṃ bahulamakāsi. Tassa taṃ nekkhammavitakkāya cittaṃ namati. Abyāpāda vitakkañce bhikkhave bhikkhu bahulamanuvitakketi anuvicāreti, pahāsi byāpādavitakkaṃ. Abyāpādavitakkaṃ bahulamakāsi. Tassa taṃ abyāpādavitakkāya cittaṃ namati. Avihiṃsāvitakkañce bhikkhave bhikkhu bahulamanuvitakketi anuvicāreti pahāsi vihiṃsāvitakkaṃ. Avihiṃsāvitakkaṃ bahulamakāsi. Tassa taṃ avihiṃsāvitakkāya cittaṃ namati. Seyyathāpi bhikkhave gimhānaṃ pacchime māse sabbasassesu gāmantasambhatesu gopālako gāvo rakkheyya. Tassa rukkhamūlagatassa vā abbhokāsagatassa vā satikaraṇīyameva hoti: etaṃ1 gāvoti. Evameva kho bhikkhave satikaraṇīyameva ahosi: ete dhammāti.

Āraddhaṃ kho pana me bhikkhave viriyaṃ ahosi asallīnaṃ. Upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā. Passaddho kāyo asāraddh
o. Samāhitaṃ cittaṃ ekaggaṃ. So kho ahaṃ bhikkhave vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ.
Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca vihāsiṃ sato ca sampajāno. Sukhañca kāyena paṭisaṃvedesiṃ. Yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti: upekkhako satimā sukhavihārīti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthagamā adukkhamasukhaṃ upekkhā satipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ.

(Dvedhāvitakkasuttaṃ)